…môcť alebo chcieť si to dovoliť

Na predajnom kurze som počula vetu: „ …môcť alebo chcieť si to dovoliť.“ „ Samozrejme, chcú niečo predať, tak majú dobrú stratégiu“, povedala som si. Roky ubehli a ja som trochu zlenivela. Dcéra má viackrát niekde ťahala, nechcelo sa mi.

Zo školy Univerzity tretieho veku sa organizoval víkendový pobyt vo Vysokých Tatrách. Prihlásila som sa a veľmi tešila, že si trocha oddýchnem. Čím viac sa blížilo k pobytu, mala som pochybnosti, či vôbec mám ísť, premohla má lenivosť.

Vnúčik Andrejko bol nemocný a trávil u nás pár dní. Tesne pred odchodom do Tatier, mi dcéra oznámila,že by išla aj ona aspoň na dva dni. „OK“ povedala som si. Zabezpečila som ubytovanie a s Andrejkom sme ráno cestovali autobusom do Košíc a odtiaľ už s babami zo školy vlakom do Tatranskej Lomnici.

Počasie bolo nepríjemné, pršalo už niekoľko dni a v Tatrách je počasie ešte horšie. Mali sme pri sebe nášho „veľkého “ chlapa a ten nám počas jazdy vyplnil program.

Vystúpili sme v Poprade a začala sa nám komplikovať cesta do Lomnice. Na popradskej stanici bola výluka a my sme museli čakať vyše hodinu v Poprade a k tomu ešte i dážď.

„No toto. Mala som ostať doma. Načo sa tu trepeš. Mohla si sedieť v teplúčku a nie teraz riešiť ako ďalej a do toho si zatiahla i malého Andrejka” prebehlo mi hlavou a prevládlo ma nechutenstvo. Volala som dcére, kde sa autom nachádza a bola pár kilometrov pred Popradom. Prišla po nás a čakanie bolo vyriešené.

Došli sme na ubytovanie a plánovali sme túru, kam pôjdeme. Stále lialo ako z kanvy.  Šťastie, že sme mali so sebou vnúčika, ten potreboval program, začal sa nudiť. Ideme na Skalnaté Pleso, padlo rozhodnutie. „V tomto  hnusnom počasí, nie nejdem nikde“ povedala som si. Andrejko sa veľmi tešil a čo teraz. Dobre, rozhodla som sa, že sa premôžem a vyrazili sme.

Rozhodnutím a prekonaním sa, som zažila niečo, čo som pochopila až hore, keď sme vystúpili z lanovky. Nezáleží na počasí. Je to len na nás.

…môcť alebo chcieť si to dovoliť.

Cestou do hotela sme zašli ešte do Tricklandie v Starom Smokovci. Krásny rozprávkový dom, plný fantázie a zážitkov. Riadne sme sa vybláznili.

Večer sme mali malé sedenie ohľadom predmetu psychohygieny a viedli sme rôzne cvičenia. Naši na druhý deň odcestovali domov a ja som ostala na pobyte so spolužiačkami. Stále lialo. Priblížila sa chvíľa odchodu. Cestovala som vlakom spolu so Zuzkou a s Ivanou. Mali sme čas a zašli sme do SKI múzea, ktoré je blízko stanice v Tatranskej Lomnici.

Teraz, keď si spomeniem na chvíľu vnútorného vzdoru a lenivosti, tak sa nad sebou len usmievam.

TY, ktorá tak rada cestuješ, neobsedíš doma na riti a odrazu toto. Premohli ma emócie a nálady, ktorým som dovolila ovládnuť ma.

Ženičky milé,  ovládnite tieto nálady, vstaňte a choďte, užívajte si. Až po prekonaní ísť na Skalnaté Pleso som pochopila, čo sa so mnou deje. Nechala som sa ovládať niečim, čo vo mne nikdy v minulosti nebolo.

A preto, je aj tento článok. Je to nie môcť si to dovoliť, lebo toto nás nikdy neposunie. Chcieť si to dovoliť, je rozhodnutie vstať a konať.

Radi cestujete? Stiahnite si malého sprievodcu lokalitou RUSNAKY.