V 50-tke som znova začala študovať

Nachádzala som sa vo veľmi zlom až hnusnom období. Viem, každý máme svoje dobré i zlé obdobia. No, toto už trvalo dlho. Hľadanie cesty z bludného kruhu je naozaj ťažké.

Padalo všetko. Prišla som o prácu. Bez práce som si nevedela predstaviť ani deň. „Nevadí!“ povedala som si. Napísala som si profesionálny  životopis podľa najnovších pravidiel a vydala sa na lov za prácou.

„ Och “ počuli ste ten pád? To som bola ja a moja realita. Neverila som, že je to fakt tak HROZNÉ.

Posielala som ponuky, emailovala, volala a robila som všetko preto, aby som si prácu našla. Dokonca som začala uvažovať o  vycestovaní do zahraničia ako opatrovateľka. Na internete som hľadala prácu od rána do večera. Môj celý príbeh si prečítajte tu>>.

Pri vyplňovaní žiadosti o prácu počula som v rádiu rozhovor o Univerzite tretieho veku. Nechala som všetko tak a poďme ho googliť, čo to je. A veru som sa aj k informáciám dopátrala.

Čo je Univerzita tretieho veku?

Je to škola pre nás dospelých a vekom zrelých ženičiek a mužov. Univerzita znamená, že je to štúdium na vysokej škole. Termín Tretieho veku je to vek od 40 rokov a vyššie. Najbližšie moje možnosti štúdia na Univerzite tretieho veku boli v Prešove a Košiciach.

Predmety Prešovskej univerzity má neoslovili a pátrala som ďalej. Košice mám od bydliska vzdialené iba 30km a ponuka Technickej univerzity Košice TUKE ma oslovila hneď.

Hltavo som čítala informácie a vedela,  že v tejto zložitej situácií je toto začiatok správnej cesty z bludiska. Stiahla som si prihlášku a zistila som, že je už po termíne podania.

„Nie, dosť!“ povedala som si. Dostanem sa tam. Napísala som email a vysvetlila situáciu, v ktorej som sa nachádzala a požiadala  o výnimku. Odpoveď prišla obratom a bola pozitívna.

A tu začína nová etapa. Niekto nad mnou krúti hlavou, iný rukou urobí koliesko na čele, že mi šibe. Nuž čo, všetci nesmie rovnakí.

Od môjho zápisu na U3V uplynuli už dva roky. V prvom ročníku sa preberá každý predmet na jednej prednáške a poslucháči sa stretávajú v aule TUKE.

V  druhom ročníku sú poslucháči už rozdelení na jednotlivé predmety. Ja som si vybrala predmet Psychohygiena, ktorá mi obsahom najviac vyhovuje a má veľa spojené aj s projektom zena 50plus.sk a s enkaustikou.

Prednášky máme  v piatok,  každých štrnásť dni. Najviac sa po  prednáške tešíme na obed v školskej menze a potom si ideme sadnúť na kávičku. Štúdiom na U3V  som sa znova dostala medzi ľudí, našla som si nové priateľstva a mam nové zážitky. Pokračovanie môjho príbehu si prečítajte tu>>

Pridávam i  fotografiu z autogramiády knihy  Psychohygiena v živote moderného človeka od Mariany Ráčkovej, autorka je naša prednášajúca na predmete Psychohygiena.

Čo dodať na záver? Štúdium na U3V vrelo odporúčam. Môžte sa venovať tomu, čo ste nestihli alebo nebola príležitosť, stretnete nové priateľstva, váš stereotyp naberie iný smer, nuž začnite a uvidíte sami, čo vám to prinesie.

Dnes nesnívam svoj život, dnes žijem svoje sny!

A máme už aj po promóciách.

Na záver pridávam i komentár :

Ahoj Jani, viem o čom píšeš. Robíš to dobre. Sama  navštevujem U3V a máme spolužiačky, ktoré chodia na univerzitu už tretí-krát.  V našom veku sa oplatí študovať, hlavne pre to, že získame celkom iný pohľad na veľa vecí,  poznávame nové osudy ľudí, rozširujeme si obzor  v danej oblasti. Veď psychohygiena v našom živote je veľmi potrebná. Máme spolužiačku, ktorá si prežila v živote peklo a povedala, že sa prihlásila na  tento odbor preto, aby si vedela pomôcť, aby sa nezbláznila. Ale máme tam aj spolužiačky, ktoré žijú krásny spokojný život , napríklad ty Jani. No a tieto môžu svoju pozitívnu energiu dodávať aj iným, ktorí ju potrebujú.  Držím ti palce, nech sa ti darí a nech je tvoj príbeh inšpiráciou pre druhých.  Zuzka Potančoková , bývalá somatopédka , Košice

Ďakujem Zuzke za krásne slová. Jana