Ako Zuzka dobíjala kredit

Počula som pípnuť oznam správ v mobile. Zuzka mi poslala zaujímavý obsah. Prečítala som  ho a obratom som jej volala. Zuzka je spolužiačkou z Univerzity tretieho veku. Preskákali sme v nej spolu 5 rokov. Ja som nastúpila do práce a Zuzka pokračovala v štúdiu ďalších odboroch.

Zuzka počula výzvu v Slovenskom rozhlase a rozhodla sa napísať humorný príbeh zo svojho života a chcela vedieť môj názor. Mladá generácia je s mobilmi vžitá  a staršia generácia má s nimi humorné zážitky, tak ako moja spolužiačka.

Ako Zuzka dobíjala kredit 

My, skôr narodení sme si „užili“ éry počítačov, mobilov aj  internetu. Dlhé vysvetľovanie od synov a dcér, učenie metódou pokus – omyl.

Dlho som sa bránila používať mobil. Zdalo sa mi, že slúži ako kontrola kde som, čo robím. Pevnou linkou som vybavila celú rodinu, známych a hlavne držala som v hlave kopu čísel volaných.

Vraj máme ísť s dobou, tak mi manžel kúpil Nokiu. Malú, zmestila sa mi do dlane, mala ľahké ovládanie, farebné podsvietenie, krásny zvuk prichádzajúceho hovoru, skamarátila som sa hneď. Dokonca páčila sa mi aj finančná stránka. Koľko si zaplatím, toľko aj prevolám. Na to slúžilo dobíjanie kreditu kartou.

Paráda, prišiel deň D. Mobil ma upozornil, že sa kredit minul. V najbližšom novinovom stánku som sa zastavila kúpiť si kartu. Dnes si už nespomínam, koľko stála, ale tvar a veľkosť si zapamätám do konca života. Vyzerala ako malý kalendárik, ako platobná karta. Poprosila som pani v stánku o kartu, podala mi ju a ja som zostala v pomykove.

Priložila som ju na môj mini mobil a hovorím:  „Ale ona je veľká, nezmestí sa mi do mobilu.“ Pani pozrela, vzala ju aj s mobilom, premeriava na výšku aj na šírku a hovorí prekvapene: „ Fakt, ale ja iné nemám.“  Vrátila som jej ju s tým, že pozriem v inom stánku. Dobre, že žiaden v okolí nebol! Doma sa moji synovia išli od smiechu popukať nad mojou naivitou. Totiž na tej karte bol stierací, asi 12 miestny kód, ktorý bolo treba zadať do mobilu. Ha ha ha! Seniorka doplatila na modernú techniku.

Musím sa však pochváliť, že sa viac učím. Dnes už mám v poradí piaty mobil, v ňom internet, Viber, Hangouts, posielam a prijímam emaily, fotím, ukladám fotky, mám mesačný paušál. Akurát neviem ani jedno číslo, niekedy zaváham aj pri svojom, pretože ma o pamäť oberá môj vlastný mobil. Myslím, že nie som v tom sama.

Podobných  humorných spomienok má určite viacero z vás. Môj prvý mobil Nokia s jednoriadkovým displejom z roku 1997 mal snáď s nabíjačkou  i 100kg. Dobíjanie vydržalo iba pár hodín a my s kolegyňou z práce sme vždy hľadali kaviareň , kde môžeme koncovku nabíjačky strčiť do elektrickej zásuvky.

Dnešné mobily sú skvelé, také malé počítače snáď 100o veci v jednom. A čo dodať na záver. Teším sa, že i generácia skôr narodených ideme s dobou a prijímame nové technické vymožeností ako súčasť nášho moderného života.