Som žena záľub. Môj vek 50plus mi nie je prekážkou, pretože milujem život. Inšpirujem ženy a pomáham im pochopiť, že i v tomto veku majú čo ponúknuť a žiť život podľa svojich predstáv.

                         Volám sa Jana Bakičová

 

a dnes nesnívam svoj život, dnes žijem svoje sny.

Žijem na plno, uvedomujem si,

že je potrebné žiť každý deň,

ako keby bol posledný.

Jana Bakičová

Vždy to tak nebolo.

Mala som 40 rokov, deti boli dospelé, mali svoje plány a nové životné cesty. Vytvoril sa mi čas a ja som sa mohla znova venovať veciam a záľubám, ktoré som na pár rokov kvôli rodine a deťom musela schovať do šuplíka.

Obdobie snenia a žitia.

Mojim najkrajším obdobím v mojom živote som si myslela, že je obdobie medzi 40 až 50 rokom môjho života. Spoznala som ľudí, ktorí sa venujú speleológií a ja som našla svoju druhú rodinu.

KRÁSNE, čo KRÁSNE, SUPER obdobie. Snívala som a žila.

Zúčastnila som sa expedícií na Balkáne - Ostrov Hvar, Kosovo, Albánsko... a domáce objavy to spomeniem len tak okrajovo. Stála som na miestach, kde nikto nikdy nestál. Bola som v hlbinách našej zeme, pozorovala, študovala a objavovala krásy, ktoré vytvorila matka Zem a matka Príroda.

Každým dňom som prekonávala sama seba. Začala som s jaskyniarskym lezením, zlaňovala som až 100 metrové jaskynné systémy a diery, fotila a publikovala. Skrátka SUPER OBDOBIE.

Obdobie hlbokej frustrácie a depresie.

Vo veku 48 rokov som podstúpila zložitejšiu ženskú operáciu a tu v mojom živote nastal VEĽKÝ ZLOM.
Lekár odporúčal, znížiť tempo v mojim záľubám. Po tomto doporučení som ostala dosť zaskočená, nemohla som so zdravím hazardovať. Zdravie je zdravie.

Ďalší zlom v mojom živote bol pred štyrmi rokmi, keď som prišla o zamestnanie. Mala som v tom období skoro 50 rokov. Na úrade práce som bola evidovaná už rok. Ja, predtým veľmi aktívna žena, som ostala smutná.

Začala som hľadať novú prácu. Reagovala som na mnohé ponuky. Chodila som na konkurzy, dostala som sa dokonca aj do užšieho, finálového kola výberového konania. No odpovede z konkurzov boli stále rovnaké: ,,Ďakujeme, no vybrali sme iného uchádzača.“

V jednom období doľahla na mňa frustrácia a dostala som sa do depresií. V noci som ťažko spávala a neustále som sa sama seba pýtala: ,,Prečo si neviem nájsť prácu?“

Nastáva zmena v živote.

Na moje 50-tiny som dostala od priateľa neobyčajný darček. Do poslednej chvíle som ani netušila, čo to bude. Ten DARČEK bol ZÁŽITOK.

Stála som medzi bojovníkmi v bojovom poli, konala sa rekonštrukcia bojov 2.svetovej vojny o mesto Košice. Obliekli ma do ruskej uniformy, na nohy obuli baganče veľkosti č.13, omotali omotky a dali krátky výklad k zbrani Mousin 39 z roku 1944. Kaťuše, tanky, lietadla, vlak .....ukážka skončila.

Ľudkovia zlatí, nemala som ani slov na to, aby som to mohla opísať. No, úžasné!

Netrvalo dlho a obaja aj s priateľom sme sa stali členmi Klubu vojenskej histórie Gvardija. Začala som si uvedomovať túto zmenu. Stretla som ľudí v mojom veku, dokonca aj mnoho žien, ktoré sa venujú tomuto hobby. Pri debatách som si všimla, že tieto ženy jazdia na motorkách, majú veteránov....

Prehodnocujem život a jeho hodnoty.

Vďaka týmto okamžikom som začala meniť nielen hodnoty i môj život od základu. S priateľom sme si kúpili motorku Choppera a začali jazdiť. Do roka som si spravila vodičský preukaz skupiny A1.

Po čase sa nám naskytla príležitosť dať do hromady staručkého Moskviča a my sme si splnili sen. Začali sme chodiť na motorkárske zrazy, zrazy veteránov a zúčastňovali sa rekonštrukcie bojov z obdobia 2.svetovej vojny.

Zistila som, ako sa dá i v tomto veku krásne žiť, žiť naplno. A aby toho nebolo málo, prihlásila som na Univerzitu tretieho veku, kde sa vzdelávam a čerpám nové informácie.

V mojom živote sa začali diať aj iné zázraky. V noci sa mi prisnil sen a ten sa mi stal do roka realitou. To je už iný príbeh, príbeh maľovaný horúcim voskom.

Môj život je ako scenár na film. A, keď spomínam slovo scenár splnil sa mi ďalší sen. Tým snom bolo zahrať si vo filme. Vo filme Hažlínska tragédia som hrala matku troch detí, premiéra sa konala 27.12.2014 a to presne na 70. výročie skutočnej udalosti.

Určite si teraz kladiete otázku: „Ako to môže všetko stíhať? ” Dá sa to, ak to chcete VY!

V súčasnosti tvorím horúcim voskom, pomáham ľudom kreatívne tvoriť, cez víkendy od jari do jesene beháme s priateľom na dvoch alebo na štyroch kolesách a pomedzi to sa zúčastňujem na ukážkach rekonštrukcie bojov. Píšem a natáčam videá zo života.

„Daj každému dňu príležitosť, aby sa stal najkrajším dňom tvojho života.“

            Mark Twain